Spomienka na leto 2015…
Zdravím priatelia športového rybolovu.
Chcem sa s vami podeliť o môj veľmi „mocný“ žážitok od vody..
Bolo to na konci júla a ja som mal čas ísť na tri dni k vode a mal sa ku mne a mojej dcérke- „parťáčke“ Alenke pridať aj kamarát José. Vo štvrtok na obed sme sa začali s Alenkou rozbaľovať a chystať všetko na trojdňový lov na mojom obľúbenom DOLNOBARSKÝ RYBNÍK …zamiešali sme gule MCA, RRO a BM, pelety a partikel. Na tri dni som spotreboval po štyri kilá z každého. Zakŕmil som asi dvojmetrový pás na hrane asi tridsať metrov od nás, kde som sonarom našiel vyjazdenú cestu na dne rašeliniska, na dĺžke asi dvadsať päť metrov, keďže sme išli chytať traja na päť prútov.
Ešte postaviť bivak a zariadiť večeru…nahodené a pohodička.
Prvá noc bola skoro pokojná a až na asi tri ryby vo veľkosti od päť do sedem kg a nad ránom som sa celkom dobre vyspal. Ráno o pol siedmej sme s Alenkou prešli našu cestičku znova a jemne prehodili pripraveným kŕmením. Konečne sa dovalil aj José a s jeho príchodom nám začali chodiť zábery. Rýchlo rozbalil, nech to už aj on má vo vode…Pod háčikom sa najviac osvedčil Banán Mušľa vo veľkosti 25mm s 15mm pop up obalené v paste. Zábery prichádzali takmer každú hodinu, ba dokonca sme si dali s Alenkou aj „double“. O štvrtej poobede dal José dva kúsky skoro deväť kilo za pol hodinu a konečne bol vysmiaty aj on.
A zase večera a zakŕmiť tak jemne a už sa k nám pripojili aj naše ženušky a po večeri pivko a oddych. Počasíčku vtedy pekne švihalo, takže trošku chladnejšia noc mi vyhovovala na stoličke pri prútoch. O jedenástej osadenstvo zaľahlo a ja som ostal sedieť a vychutnával som si to…O pol noci ma z rozmýšľania prebrala pomalá jazda, ktorá mi priniesla polnočný expres 12,5 kg. Trochu pofotiť a všetci spať…a ja som sa už tiež skrútil v kresle a podriemkaval. O druhej ma z kresla vystrelila ukrutná jazda na Alenkin 3,3 m prút s štyridsiatkou navijakom.
Hneď po zaseknutí som vedel, že presne na túto rybu som dnes čakal, keďže si bez rozpakov brala meter za metrom z cievky. Alenkin prút bol „našťastie“ ten v strede, takže som mal dosť problém udržať rybu mimo ostatných montáží. Aspoň sa zobudí José a príde mi pomôcť, pomyslel som si, keď si to môj protivník zamieril krížom cez jeho silony. Nezobudil..
Podarilo sa mi vytiahnuť z bivaku Ewičku a tá Joseho vytiahla z auta. To ale prešlo dvadsať minút súboja a José dal von dva prúty a urobil miesto…všetko pripravené, poďme s ňou von…na druhý pokus som kapra naviedol do podberáku. A je tam…vydýchol som si. Váha mi o pol tretej ráno ukázala 18,36 kg čo je môj nový osobák. Vytešený sme sa pofotili a kapríka vrátili do vody.
Bol to krásny súboj, ktorý som si naplno užil. Potom už bol do rána pokoj. Budík bol o pol siedmej ráno… ďalší 10+ šupináč a takto to už pokračovalo celý deň. Najviac sa mi osvedčili nadipovane gule Banán Mušľa vo veľkosti 25 mm s 15 mm pop up v paste ako už po niekoľký krát túto sezónu. Na zvyšné dva modely sa tiež čo to pochytalo, ale ani RRO ani MCA ho túto sezónu akosi nemôžu prechytať.
Zdolali sme kopec krásnych rýb a prežili tri krásne dni v prírode. Dúfam že sa zase dostanem na tak fajn rybačku, s „Párou“ ako bola táto.
Tak nech sa parí z navijáku priatelia….Erik.